A.C.A.B.

Že zákon nie je rovnaký pre všetkých ľudí, sa už väčšina z nás nepríjemne presvedčila. Korupcia, vzájomné krytie sa a v neposlednom rade i obmedzovanie základných ľudských práv. No čo sa stalo mojim dvom priateľom, je už priveľa. Obaja chalani sú neplnoletí, a zdá sa, že to je jeden z dôvodov, prečo na svoje názory doplácajú viac, ako by mali. Nebudem ich menovať, miesto toho použijem označenie Junior (J) a Starší (S). Dovoľte, aby som vám vyrozprávala ich príbeh.

Oni dvaja sú typom chalanov, ktorý občas ľuďom v našich radoch zavarí problémy, no dá sa na nich, a ich oddanosť spoľahnúť. Ale má to jeden veľký problém- nepoznajú svoje práva. A nie nadarmo sa vraví, že ten, kto svoje práva nepozná, žiadne nemá. Nuž a preto sa pred pár týždňami stali "obeťami" verejných činiteľov. Práve vtedy bola sobota, a v uliciach zhruba od 13 do 20 hodiny bol S trikrát legitimovaný. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby nebol priamo obvinený z toho, že je fašista, samozrejme, bez dôkazov. Zelení za ním kričali "skurvený skinhead!", a pri rozhovore zvyšovali hlas a zavalili ich spŕškou výhrážok. Chlapci to zvládli a jeden rušivý víkend bol za nimi. O týždeň na to bol Junior na ceste do mesta, kde si ho zelení znova odchytili, legitimovali, prinútili vyvrátiť vrecká a vyzliekli ho do trička. Bezdôvodne, na ulici. A to sa odvtedy deje každý týždeň, tí istí zelení si ho podvečer zastavujú, urážajú ho, vykrikujú za ním a hrubo porúšajú jeho základné ľudské práva. Je absurdné, aký prístup majú verejné činitele k ľuďom ktorí nevedia, čo si môžu dovoliť a čo nie, pridajúc k tomu aj špekulácie o tom, že čím je podozrivý mladší, tým lepším terčom je, pretože sa zľakne, a vypovie aj to, čo nevie. Ale to už neplatí. Moji dvaja priatelia sa mne a iným kontaktom zverili, a my im v ich prípade pomáhame, stojíme za nimi a zaúčame ich.
A tak by to malo byť. Mnoho starších s mladými nechce mať nič spoločné a to je veľká chyba. Juniori bývajú neskúsení a nevedia, ako to s nami chodí. Práve preto im treba pomáhať, aby sme predišli zbytočným problémom a uľahčili ich fungovanie a výpomoc v hnutí. Veď kto je naša budúcnosť? Oni. A kto ňou bude, keď budú mladí v nápravno-výchovnom centre skôr, než si uvedomia, čo spravili zle? Je to osobná vec, ale má niekto lepší nápad?
Aby som ukončila kapitolu o Juniorovi a jeho kamarátovi, majú zabezpečený doprovod a s tým konkrétnym prípadom sme sa po dôkladnom rozhovore rozhodli obrátiť na generálnu prokuratúru nášho krajského mesta. Pevne veríme, že to pomôže, a že to dvom mladým ľuďom poslúži ako ponaučenie do života a v ich ceste za našimi spoločnými ideálmi.

Na záver, je výrok v titule tohto článku opodstatnený? Po tejto skúsenosti si myslím, že je minimálne správny a najmä, v tejto situácii adekvátny.