pondelok, decembra 31, 2007

Aktualizácia: Inaktivita

Ospravedlňujeme sa za inaktivitu, ale náš čas momentálne vkladáme do výroby a udržiavania novej webstránky, teda oficiálnej stránky nášho blogu.

Sľubujeme, že včas dáme vedieť o novinkách.

Zároveň Vám vedenie želá šťastný Nový rok, veľa šťastia, lásky a sily v našom boji.

Rok 2008 je náš :)

utorok, decembra 18, 2007

Ženy v hnutí

"V tebe nádej mával som, hrdosť, lásku dával som. Vždy úctou k tebe bielu ružu pestoval."

Ženy v našich radoch mali odjakživa dôležitú úlohu. Kým muži bojovali na poli politickom a každodennom, ony sa starali o vnútorný chod hnutia. Zabezpečovali monitoringy nepriateľov, dávali svetu a vychovávali ďalších bojovníkov, organizovali rôzne akcie a, vôbec, v zákulisí boli nenahraditeľné. Boli hrdé a čestné, verné a múdre. O to viac ma mrzí, keď vidím, kam to všetko až dospelo. Vnímam to intenzívnejšie, pretože sama k nim patrím. V dnešnej dobe sa renees stalo synonymom pre prelietavé a plytké dievča, ktoré nestúpa podľa zásluh v hnutí, ale podľa zásluh v posteliach.

"Veď som ti toho veľa dal, cestu životom ukázal. Nezaslúžiš si ani čas čo som ti venoval."

Je smutné pozerať sa na tú špinu okolo seba, ktorá vás ťahá dole so sebou, pretože sa takisto hlási k presvedčeniu, ku ktorému i vy. Mnohé z týchto žien sa nepotrebujú zapájať do našich aktivít a ani prispievať k hnutiu. A vlastne, zaujímajú sa o to, čo naoko vyznávajú? Možno... no ich skutky hovoria za niečo iné.

"Ľahké je vždy oklamať a na všetko sa vykašľať. Radšej hrdosť v sebe mať ako ružu zvädnutú."

Len prednedávnom som sa zúčastnila akcie, kde som ako renees bola spolu s kamarátkou odsunutá na koniec. Mužské osadenstvo sa proste nemienilo zhovárať s tými, ktorých povesť leží rozbitá niekde v prachu. Nechápala som, no potom ma zaplavila vlna bezmocnosti, pretože som si uvedomila, že títo ľudia už nebudú brať novú ženskú tvár medzi seba. A môžeme si za to my, ženy. Svojím správaním sme si tento úpadok spôsobili my- nikto iný.

Na druhej strane mi nedá nespomenúť i hŕstku tých, ktoré svoje životy zasvätili boju pre dobro nášho hnutia. Svedčí o tom i množstvo pro bielych organicázií a aj malé, no významné zásluhy v bielom svete. Tieto ženy majú moju úctu a považujem ich za skutočný poklad našich radov.

"Stante sa ružami, čistými a krásnymi, tak buď tou ružou hrdou a vztýčenou!"

Nemá zmysel žiť naďalej v utópii, kde renees je stelesnením pýchy našej rasy, keď ich činy hovoria (alebo skôr vôbec nehovoria) niečo úplne iné. A práve preto vás, biele ženy, prosím. Spamätajte sa a prebuďte z tohto zlého sna. Vytrvajte a prinášajte i naďalej lesk a slávu, ktorou ste kedysi žiarili. Zdvihnime hlavu a kráčajme hrdo ďalej po našej ceste! Buďme opäť šlachetné a hrdé, veď aj my nesieme zodpovednosť za našu rasu!

"Biele ruže za čo vám to stálo? Veď k zrade stačí len tak málo! Rozbiť puto, život, nádej, plán! Tak sa už raz spamätajte, česť a vernosť v srdci majte! Podám vám ruku, radšej nastav dlaň."

Text piesne: Slabé ruže od White Resistance Engerau (WRE)

nedeľa, decembra 09, 2007

R.I.P. Robert Jay Mathews

Vzdajme hold martýrovi našej rasy Bobymu Mathewsovi, ktorý bojoval za naše blaho a našu budúcnosť. Pôsobil v USA a bol kľúčovou postavou The Order (Bruder Schweigen), čo sa mu stalo osudným dňa 8.12.1984.

Bol hrdinom a obrovským prínosom.



Robert Jay Mathews byl tvrdě pracující muž, který žil Metaline Falls, kde si chtěl splnit sen o tom, že jednoho dne bude mít svou vlastní malou farmu. Toho času byl Robert členem Tax Rebellion Movement. Kvůli tomuhle jednou přišli FBI navštívit jeho vedoucího v dolech, ale neočekávali že vedoucí je jimi znechucený.

Když bylo Robertovi 20 let, opustil Tax Rebellion Movement i Arizonu , přestěhoval se do Washingtonu. V důsledku jeho zhnusení Americkým lidem se Robert usadil a trávil spoustu svého času jen prací na své půdě a četbou, později jako ženatý muž a otec syna.. Díky jeho zájmu o četbu dějin a jeho znalost staré Evropské historie probudil svoji rasovou hrdost. Stejně jako láska k jeho lidu rostla čím dále tím více , tak rostla jeho nenávist k těm, kteří stáli proti tomu.

The Order Bruder Schweigen
Září 1983, Robert Mathews měl všeho dost a domníval se, že je čas ukončit genocidu na našem lidu a zabezpečit budoucnost našich býlích dětí. Byl čas přestat mluvit a začít jednat. A tak zformoval Order Bruder Schweigen. Jejich hlavním cílem bylo bojovat proti genocidě našeho lidu a ochránění Árijské bašty na Severozápadě Pacifiku. Během krátkého času jednoho roku nastřádali běžnými loupežemi více než 4 miliony dolarů , zavraždili Alana Berga , falšovali Federální Rezervní účty a zřídili různá výcviková střediska.

369 dolarů bylo vybráno z jednoho Washingtonského pornoshopu. 50 000 dolarů bylo vykradeno z obrněného vozu, které parkovalo před obchodním domem. Kvůli tomu museli odlákat policii výbuchem bomby v Seattleském divadle. Přes 3.8 milionu dolarů bylo uloupeno z Brinkovy obrněné dodávky blízko Ukiahu v Kalifornii. Tato loupež byla jejich největší a zapsala se do dějin jako největší loupež z obrněného vozu. Mathews vyloupil 25 000 dolarů z Seattle City bank. Peníze byly použity na získání vozidel, vybavení a zbraní. Rovněž darovali nějaké peníze kamarádům aby se pokusili sjednotit jednotlivé rasové organizace.

Alan Berg , židovský redaktor v Denverském rádiu, který měl trvale anti -arijské řeči v jeho vysílání, byl zavražděn nedaleko jeho domu v červenu 1984.

Zatčení
Když bylo v Brinkově obchodě rušno, Mathews ztratil pistoli , která FBI dovedla k jinému členu Orderu. Zároveň byl zatčený Thomas Martinez za falšování peněz. Po tom všem se stal informátorem. Martinez odletěl do jednoho Portlandského hotelu, kde se chtěl setkat s Mathewsem a dalším členem Orderu Garym Yarbroughem. Neznalí Martinezovy zrady , příští ráno do hotelu dojeli.. Mathews byl postřelen do ruky a byl schopný uprchnout potom co zranil důstojníka. Yarbrough byl zatčen. FBI stopovali Mathewse až k Whidbey Island , Washington. V prosinci 1984 FBI, BATF a SWAT odstřelovali Mathewsův dům po více jak 36 hodin. Mathews byl upálen zaživa , zavražděn.

Bruce Pierce zapsali na seznam deseti nejhledanějších osob FBI. Byl zatčen za zaslání falešného 50 dolarového účtu pro Aryan Nations po dohodě v Hayden Lake v Idaho. Zatýkání konečně skončilo zatčením Richarda Scutari , jediného člena Orderu, který dosud unikal.

30 prosince, 1985 všechny členy Orderu odsoudili. Rozsudky byly mezi 40 až 100 lety vězení. Mnoho takzvaných "kamarádů" se obrátilo proti Orderu a stali se "svědky" u soudu.

Později byl i soud za vraždu Alana Berga. David Lane a Bruce Pierce dostali rozsudek se 150 roky navíc.

Všichni také dostali rozsudky za takzvané "RICO" zločiny. "RICO" znamená Racketeer Influenced and Corrupt Organisations ="Organizované vydírání ovlivňující korupci" a je zapsán pod Americkým Kódem Opatření nadpis 18, Zločin a trestní jednání část 1 - Zločin, kapitola 96.

The Order dnes
Všichni z uvězněných členů Orderu zůstali věrní naší věci. Jsou stále aktivní jakýmkoli způsobem, s tou trochou svobody, kterou mají. David Lane například má svůj 14 Words Press.

Robert Mathews se stal hrdinou , více známý v US než v Evropě. Je stále připomínán v mnoha písních, věnováních a organizacích, a nejspíš navždy bude. Zde jsou Mathewsova poslední slova, která napsal na konci svého posledního dopisu.

"Nebudu se už dále skrývat, raději zmáčknu FBI a ukážu jim, jaké to je být loven. Jednám tak z logického předpokladu že mé dny na této planetě jsou sečteny. Ale i přesto nemám strach. Protože realitou mého života je smrt a to nejhorší, co mi nepřítel může udělat je, že mi mou cestu na tomto světě zkrátí. JÁ odejdu s vědomím že jsem udělal všechno abych zabezpečil budoucnost svých dětí. RJM "

Zdroj: 28Slovakia & 28Bohemia


Navždy v našich srdciach, Víťazstvu Zdar!

Vyhlásenie: Zdroje informácií

Na základe určitých nespokojných správ sa vedenie rozhodlo odteraz po každom prevzatom článku uvádzať zdroj(e) informácií.

Citácia vedenia: "Je to kvôli ľuďom, ktorí dokážu len kritizovať snahu iných a pritom sami nič nerobiť."

Je to téma dosť háklivá a čoskoro sa jej budeme venovať (okrem iného) i na tomto mieste.



Morana

streda, novembra 28, 2007

Mentalita ľudí

Raz sme boli v jednom z miest, kde sa robilo vysťahovávanie našich tmavých spoluobčanov. Nasadli sme do taxíka a práve sa na túto tému hovorilo v rádiu. Na to taxikár poznamenal, že sme mali vidieť, aký cirkus Cigáni robili, že oni nikam nechcú ísť a prečo ich vyhadzujú. Ďalej pokračoval, že by ich všetkých bolo treba nahádzať do pece a podpáliť, najlepšie pod tlakom, vtedy to vraj najlepšie horí. Súhlasil s názorom, že týchto špinavých príživníkov treba odstrániť z mesta (keď už to s tou pecou nie je reálne). Po celom tomto rozčuľovaní povedal vetu, ktorú som už počula od viacerých a práve preto toto píšem. Povedal- „Akože ja nie som rasista, ani nič také, ja mám v rodine aj černocha, ale ten je normálny, vzdelaný, nie ako títo...“ atď. atď., ďalej sa to ani neoplatí písať.
Prečo ľudia berú a niektorí dokonca uvítajú vo svojej rodine černochov a iné rasy, keď je to vlastne to isté, ako mať v rodine cigáňa?? Pretože je to „in“? Nerozmýšľajú nad tým, že to nie je normálne? Takýto miešanec bude vždy niekomu v spoločnosti prekážať.

Ďalší človek s ktorým sme sa nejak dostali k téme skinheads nám povedal: „Ja súhlasím so skinheadmi v tom, že sú proti Cigáňom a tak, ale nepáči sa mi, že sú za fašizmus“. Hm.. asi preto, lebo každý má v hlave to isté, naučené z dejepisnej knižky zo základnej školy.
Prečo na nás ľudia hľadia, ako na nejakých zločincov a pritom väčšina z nich má v sebe aspoň kúsok rasizmu? Pretože sa za to nehanbíme a netajíme sa tým? Preto, lebo nechcú mať problémy so zákonom a chcú zapadnúť do multikultúrnej spoločnosti. A samozrejme, keď sa niečo „rasistické“ udeje, tak sa to všetko zvalí na tých „holohlavých neonacistov“ a nikto sa za nás nepostaví, aj keď sú v podstate radi, že konečne niekto tým bastardom ukázal.
Prečo keď biely človek napadne tmavého alebo hocijakého človeka inej farby pleti, je to hneď rasistický útok a keď Cigáň alebo iný farebný napadne bieleho, nie je to rasizmus?? Pretože toto je skazená spoločnosť a ovláda ju Z.O.G.

Napadá mi ešte jedna historka z môjho pobytu v Anglicku. Boli sme tam vlastne v spoločnosti Angličana, ktorý má priateľku Slovenku. V jeden večer prišla na rad téma, prečo vlastne sme to, čo sme. Nebudem tu rozpisovať, čo všetko sme mu povedali, ale v podstate to, čo by mal povedať každý z nás. Samozrejme pokúšali sa nás presvedčiť, že nie je všetko tak, ako si myslíme. No nakoniec predsa len vyšlo najavo, že to, čo je v UK (a nielen tam), je proti zdravému rozumu. Mám na mysli samozrejme to nenormálne množstvo prisťahovalcov. Vravím-prečo im vlastne domáci dávajú prácu? Na to som dostala zaujímavú a dosť zarážajúcu odpoveď. Povedal, že keď príde černoch, Turek, Arab alebo hocijaká iná zberba hľadať prácu, dotyčný biely Angličan sa mu bojí povedať, že preňho prácu nemá, pretože by ho ten bastard mohol aj udať, že má rasové predsudky!! Povedal jasne-biely v tomto štáte nemá takmer žiadne právo na vlastný názor.

Keď sa tak zamyslím, my môžme byť nesmierne radi, že tu zatiaľ máme „iba“ Cigáňov a nie to, čo je vo väčších mestách. Ale bohužiaľ nerobíme (aspoň väčšina) nič, aby sa tu nerozširovali. Tak si nechcem ani predstaviť čo bude potom, keď sa sem nahrnú stáda prisťahovalcov? Lebo tak to onedlho bude....

pondelok, novembra 26, 2007

R.I.P.


Španělský kamarád Antonio Ortiz Perze, kytarista kapel Division 250, Brigada 1238 a také kapely Hispania, zemřel dne 30.10.07 ve věku nedožitých 41 let na následky težké autonehody.

SEE YOU IN VALHALLA!!!

utorok, novembra 20, 2007

Práva a povinnosti spojené s verejnými činiteľmi

Po poslednom článku o prístupe policajtov k našim ľuďom som sa rozhodla, že možno by sa niekomu hodilo pár rád, keď sa už s nimi dostane do kontaktu. Tieto rady nie sú úplné, možností je nekonečno, no dúfam, že to aspoň trochu pomôže a vyjasní zopár vecí.

1. Neurážať a nevytáčať policajtov- masku frajera si na chvíľu odložte, pretože vás to môže stáť viac, ako by ste čakali (pozn. autora- vlastná skúsenosť).
2. Jednajte kľudne, zvažujte slová a nebuďte drzí, policajt zneistie, ak zistí, že nemáte strach.
3. Nenechajte sa vyprovokovať, neadekvátne správanie si vyproste, ale neprilievajte olej do ohňa.
4. Máte právo sa ohradiť, ak vám policajt tyká, ak sa vám vyhráža alebo sa k vám správa hrubo (nadávky, urážky a pod.).
5. Nemusíte odpovedať, ak nemá úplnú uniformu (vrátane čiapky!). Pokojne môžete spochybniť, či je policajtom a počkajte si, kým sa dooblečie- je to jeho povinnosť!
6. Ak sa vám začne vyhrážať, že vás vezme na ústredňu, spýtajte sa na dôvod. To isté spravte, ak vás budú chcieť na verejnom priestranstve prehľadať či vyzliecť. Ohraďte sa! Je to porušovanie vašich práv.
7. Ak sa k vám i napriek výhradám nezačne správať adekvátne, vypýtajte si od neho kontakt na jeho veliteľa a sťažujte sa na prístup jeho "zverenca". Ak vám číslo nedá, volajte na 158 a vyžiadajte si policajného prokurátora vášho samosprávneho kraja.
8. Najlepším dôkazom na usvedčenie z neprimeraného zaobchádzania je nahratá páska. Vytiahnite si mobil, zapnite nahrávanie zvuku a vyzvite policajta, aby ďalej pokračoval.
9. Pri legitimácii máte právo nahliadnuť do papierov, do ktorých si o vás zapisujú informácie. Ak si zapíše iné údaje než meno a číslo občianskeho preukazu, spýtajte sa, na čo to potrebuje.
10. Ak sa chystáte ísť sa so svojím prípadom sťažovať, urobte to najlepšie na generálnej prokuratúre (kvôli śúdružnosti policajného zboru vo vašom meste) a anonymne (inak by vás mohli začať vyšetrovať aj vo vašom okolí), uvádzajte presné údaje a najmä detailne- miesto, čas, vec, meno alebo fotku verejného činiteľa (alebo viacerých), a ktorým máte problémy.
11. Na drogový test vás nemôžu zobrať bez vášho povolenia! To isté platí aj o dychovej skúške.
12. Svoju výpoveď pri najlepšom nepodpisujte, tak môže byť na súde spochybnená.
13. Vyžiadajte si prečítanie svojich práv!
14. Neplnoletí volajte okamžite rodičom alebo právnym zástupcom.
15. Ženy majú právo na prehľadanie ženou- policajtkou. Ak vás prehľadá muž, môžete ho udať pred súd.
16. Veci v kabelke či v taške sú vaše osobné a pre vlastné použitie. Na verejnosti ich nemusíte ukázať.

Zopár užitočných zákonov:
Z Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
Článok 13: Právo na účinný prostriedok nápravy- Ak boli vaše práva porušené, môžete podať žalobu na súd alebo sťažnosť na iný verejný orgán
Článok 1 Protokolu číslo 12: Všobecný zákaz diskriminácie- Verejné orgány vás nemôžu diskriminovať z dôvodov, ako je napr. pohlavie, farba pleti, národnosť, ..., politické alebo náboženské presvedčenie.
Z Deklarácie ľudských a občianskych práv
Článok 4: Sloboda spočíva v tom, že sa môže robiť všetko, čo druhému neškodí
Článok 5: Iba zákonom sa môže zakázať konanie, ktoré škodí spoločnosti. Nemožno obmedziť to, čo zákon zakazuje
Článok 6: Zákon je vyjadrením všeobecnej vôle. Všetci občania môžu spolupracovať na jeho tvorbe. Pretože sú všetci občania pred zákonom rovní, majú bez rozdielu rovnakú šancu získavať hodnosti, postavenie a verejné úrady podľa svojich schopností.
Článok 9: Pretože každý človek je nevinný, kým sa nedokáže jeho vina, v prípadoch, keď je nevyhnutné zatknutie, sa proti zaistenému nesmie tvrdo zakročiť.
Článok 10: Nikoho nemožno stíhať za jeho názory alebo náboženské presvedčenie, kým vonkajšie prejavy jeho názorov nenarúšajú zákonný poriadok.
Zo Základných ľudských práv a slobôd
Článok 17:
3.) Obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno zadržať len v prípadoch ustanovených zákonom. Zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 48 hodín prepustené na slobodu alebo odovzdaná súdu. Sudca musí zadržanú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo prepustení na slobodu
4.) Obvineného možno zatknúť iba na odôvodnený písomný príkaz sudcu
Článok 21:
1.) Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňon býva.
2.) Domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným konaním a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu. Spôsob vykonania domovej prehliadky ustanoví zákon
3.) Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia v demokratickej spoločnosti: na ochranu osôb, zdravia, majetku osôb, ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. (pozn. autora- skrátená forma)

Ján Drgonec- Ústava Slovenskej Republiky

pondelok, novembra 19, 2007

A.C.A.B.


Že zákon nie je rovnaký pre všetkých ľudí, sa už väčšina z nás nepríjemne presvedčila. Korupcia, vzájomné krytie sa a v neposlednom rade i obmedzovanie základných ľudských práv. No čo sa stalo mojim dvom priateľom, je už priveľa. Obaja chalani sú neplnoletí, a zdá sa, že to je jeden z dôvodov, prečo na svoje názory doplácajú viac, ako by mali. Nebudem ich menovať, miesto toho použijem označenie Junior (J) a Starší (S). Dovoľte, aby som vám vyrozprávala ich príbeh.

Oni dvaja sú typom chalanov, ktorý občas ľuďom v našich radoch zavarí problémy, no dá sa na nich, a ich oddanosť spoľahnúť. Ale má to jeden veľký problém- nepoznajú svoje práva. A nie nadarmo sa vraví, že ten, kto svoje práva nepozná, žiadne nemá. Nuž a preto sa pred pár týždňami stali "obeťami" verejných činiteľov. Práve vtedy bola sobota, a v uliciach zhruba od 13 do 20 hodiny bol S trikrát legitimovaný. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby nebol priamo obvinený z toho, že je fašista, samozrejme, bez dôkazov. Zelení za ním kričali "skurvený skinhead!", a pri rozhovore zvyšovali hlas a zavalili ich spŕškou výhrážok. Chlapci to zvládli a jeden rušivý víkend bol za nimi. O týždeň na to bol Junior na ceste do mesta, kde si ho zelení znova odchytili, legitimovali, prinútili vyvrátiť vrecká a vyzliekli ho do trička. Bezdôvodne, na ulici. A to sa odvtedy deje každý týždeň, tí istí zelení si ho podvečer zastavujú, urážajú ho, vykrikujú za ním a hrubo porúšajú jeho základné ľudské práva. Je absurdné, aký prístup majú verejné činitele k ľuďom ktorí nevedia, čo si môžu dovoliť a čo nie, pridajúc k tomu aj špekulácie o tom, že čím je podozrivý mladší, tým lepším terčom je, pretože sa zľakne, a vypovie aj to, čo nevie. Ale to už neplatí. Moji dvaja priatelia sa mne a iným kontaktom zverili, a my im v ich prípade pomáhame, stojíme za nimi a zaúčame ich.
A tak by to malo byť. Mnoho starších s mladými nechce mať nič spoločné a to je veľká chyba. Juniori bývajú neskúsení a nevedia, ako to s nami chodí. Práve preto im treba pomáhať, aby sme predišli zbytočným problémom a uľahčili ich fungovanie a výpomoc v hnutí. Veď kto je naša budúcnosť? Oni. A kto ňou bude, keď budú mladí v nápravno-výchovnom centre skôr, než si uvedomia, čo spravili zle? Je to osobná vec, ale má niekto lepší nápad?
Aby som ukončila kapitolu o Juniorovi a jeho kamarátovi, majú zabezpečený doprovod a s tým konkrétnym prípadom sme sa po dôkladnom rozhovore rozhodli obrátiť na generálnu prokuratúru nášho krajského mesta. Pevne veríme, že to pomôže, a že to dvom mladým ľuďom poslúži ako ponaučenie do života a v ich ceste za našimi spoločnými ideálmi.

Na záver, je výrok v titule tohto článku opodstatnený? Po tejto skúsenosti si myslím, že je minimálne správny a najmä, v tejto situácii adekvátny.

pondelok, novembra 12, 2007

Praha 10.11.07




V Praze 10.11.07 bylo opravdu veselo. Rozdělím se s vámi o mé zážitky.
Na cestu jsme se vydali v 10.00 v počtu dvou lidí z Děčína, v Ústí n/L jsme se rozrostli o další dva lidi. Cesta do Prahy utekla rychle. Na nádraží v Holešovicích nás čekalo KRIPO. Stál jsem na peróně ani ne pět minut a už mě chtěli zadržet za nášivku A.C.A.B. (prý mě sebere za provakaci) nášivka byla přelepena a spolu s dalšími kamarády jsme čekali na vlak z Bratislavy. Když vlak zastavil vystoupilo asi 50 našich kamarádů ze Slovenska. Spolu s nimi jsme se vydali do nedalekého baru, kde na nás čekali další. Po chvilce jsme šli na zastávku a přemístili se na stanici metra Vysočanská. Naše skupina se čím dal tím víc zvětšovala. Když nám bylo oznámeno, že metro nepojede, vydali jsme se směrem na Palackého nám. Naše skupinka čítala asi 400 lidí. Cestou jsme šli spořádaně, bez jakéhokoliv provolávání hesel, narušování dopravy. Nad hlavou začal kroužit policejní vrtulník. Přidala se jedna skupinka o počtu asi 20 lidí a pokračovalo se dál. Po celkových 500 metrech, které jsme mohli ujít, se před námi objevil zátaras z policejních aut, z antonu vyskákali „kosmonauti“, jeden z organizatorů zavelel “útěk”. Jedna skupinka běžela nalevo, druhá napravo mezi domy. Asi o pět minut později jsem stál opeřený o výlohu pekárny. Už jsem byl i poučen obuškem, že zákonu neuteču. O deset minut později nás odvlekli mezi ostatní. Mezitím co měli naše doklady u sebe, přijela právnička. Nebylo jí umožněno k nám jít. Mluvilo se pouze přes kordon těžkooděnců. Po nějaké době byla právnička odtažena někam do neznáma, asi po půl hodině se vrátila a pozorovala, co se bude dít dále. Po další hodině nám bylo sděleno, že po ověření totožnosti budeme propustěni. Ale nědělo se tak. Akorát jsme se posunuli o 20 metrů níž. A stáli jsme dále. Když jsme chtěli projít, byli jsme zastaveni a postrčeni směrem k davu. Velitel zásahu se nechtěl vyjádřit, proč nás drží a za co. Šest hodin, které jsme prostáli na ulici U Skládky, nebylo příjemných, bez vody, bez jídla, v mrazu, ti kteří potřebovali na záchod, museli na zeď. V průběhu těch šesti hodin naložili naše slovenské kamarády do autobusu a odvezli na cizineckou policii a dále podle infa byli odvezeni na nádraží a doprovázeni policií až na Slovensko. Před námi bylo několik hodin čekání. Nikomu se na cpz nechtělo, ale s přibývající tmou a zimou jsme se nechali dobrovolně prohledat a odvézt. Po naložení do policejní avie jsme byli rozváženi po pražských cpz. Já jsem se šesti dalšími kamarády skončil v Modřanech. Na stanici jsme ve zprávách zmiňované klobásky a čaj samozřejmě nedostali. Ani tu vodu. Po hodině na cele jsem se dostal jako poslední k podaní vysvětlení. Kupodivu jsem se ani svléknout nemusel. Za patnáct minut jsem stál venku a bylo mi řečeno, že do centra raději chodit nemám, že tam čeká ještě něco okolo 2000 antifas. Zůstali jsme dva Děčíňáci někde za Prahou. Začal se žhavit telefon, jestli je nějaká možnost, aby někdo pro nás zajel, nebo nějací znamí, u kterých je možno přespat. Po dvou hodinách jsme se dostali k jedné slečně, kde jsme přespali. Druhý den jsme dostali info, že skupinky afacikánů se toulají v okolí nádraží a vyhledavají poslední skupinky vracející se domů. Opět se nažhavil drát a zjišťovalo se. Kamarád nám sehnal doprovod na nádraží. Nejsem jediný, kdo takto dopadl.
Po celé Praze se pohybovaly skupinky našich lidí, celkové odhady jsou různé, někdo říká 800 další zas 1100. Veliká škoda, že jsme se nedostali blíž k antifě. Můj názor je, že už by tak hrdinští nebyli jako vysílala televize, osm na jednoho. Je vidět, jak je afa hrdinská. Ale myslim, že každý z nás ví co je to zač. Touto cestou chci poděkovat všem kamarádům a kamarádkám, kteří se nás snažili dostat z Prahy. VŠEM NACIONALISTŮM PŘEJI HODNĚ ŠTĚSTÍ V NAŠEM SPOLEČNÉM BOJI!

VÍTĚZSTVÍ ZDAR!
Přidávám pozvánku na dalsí akci: http://nacionaliste.com/partesvobodaslova.jpg
A na zavěr video z dílny RaB: http://www.youtube.com/watch?v=OW7G7qmYCyo

štvrtok, novembra 08, 2007

Médiá a my


100 ľudí vo veľkej bitke, z toho 30 neonacistov pred diskotékou v Banskej Bystrici. Ďalší z prípadov, kedy médiá prišili na naše tričko útok. Všetci citujú jedného svedka:,,Boli to skinheadi, predsa viem, ako vyzerajú..." A na záver malým písmom výpoveď verejného činiteľa, ktorý uvádzal, že nebolo potvrdené, že sa jednalo o útok pravicových extrémistov. Všimli ste si, že takýchto prípadov je v poslednom čase neúrekom? Medializácia nášmu hnutiu skutočne nepomáha. Nejde len o to, že my vyjdeme zo všetkých situácií najhoršie, ale, žiaľ i o to, že v uliciach nás "reprezentujú" prevažne ľudia, ktorých značková mikina má v sebe väčšieho NS ducha ako oni sami...
A ďalšia vec, známe sú len útoky, v ktorých je podozrenie, že sú podmienené rasovou nenávisťou či extrémizmom ako takým. Kto hovorí o tom, že môj osobný známy bol aj s priateľmi zamknutý v jednom hostinci, kým si ANTIFA bežala po nájomného vraha? Nik.
Popritom je množstvo prípadov, keď sme sa snažili len pomôcť, alebo, paradoxne, sme do konfliktu vôbec neboli zaangažovaní.
Spoločnosť nás pozná ako tých, ktorí rozvracajú republiku a bijú sa hlava-nehlava. A kto spomenie tých, ktorí bojujú politickou cestou či sociálnou činnosťou? Rôzne pro biele organizácie, ktoré sa snažia pomôcť našim ľuďom a zlepšiť ich situáciu. Na tie už svetlo nedopadá.

Pretože risk je priveľký - ľudia by si mohli uvedomiť, kým skutočne sme.

utorok, novembra 06, 2007

88 Inšpiratívnych nápadov pre aktivistov


Túto vec mi poslal jeden známy a rozhodla som sa to ďalej šíriť medzi svojich bratov a sestry.

01. Majte prehľad v miestnej politike
02. Píšte alebo navštevujte POWs
03. Adoptujte a vychovávajte biele deti
04. Prihláste sa na kurz sebaobrany
05. Sponzorujte finančne pro biely časopis
06. Naučte sa vyrobiť krátkovlnnú vysielačku
07. Vzdelávajte nováčikov
08. Nakopírujte WP hudbu na kazety a distribujte ich medzi teenagerov
09. Objednajte párkovu pizzu miestnemu rabínovi
10. Zakladajte vizitky a letáky do kníh v knižnici
11. Učte sa používať a zháňajte všetky zbrane, ku ktorým sa dostanete
12. Postavte alebo prenajmite si klubovňu
13. Vybudujte a udržiavajte webstránku
14. Budujte archívy kníh, časopisov a článkov
15. Vyveste upozorňujúce značky, ak sa do vášho susedstva nasťahuje pedofil alebo drogový díler
16. Pestujte organickú potravu na vašom dvore
17. Založte pro biely knižný klub
18. Učte sa druhý, alebo tretí jazyk
19. Robte dezinformačné kampane. Hlavne pre Židov, homosexuálov, antirasistov, atď. Buďte kreatívni
20. Študujte objektívne iné kultúry
21. Marketingové myslenie, rozmýšľajte ako by sa dal masovo šíriť náš odkaz
22. Založte pro bielu univerzitnú nadáciu
23. Bojkotujte obchody, kde zamestnávajú menšiny
24. Získavajte starších ľudí v multikultúrnych susedstvách
25. Predávajte naše CD komisionálnym spôsobom v Music shopoch
26. Vytvorte, alebo financujte pro biely komiks
27. Zakladajte pro biele knižnice pre miestnych pravoverných
28. Upozornite ostatných aktivistov o zradcoch
29. Formujte skutočnú firmu, v ktorej budú zamestnaní aktivisti
30. Cvičte
31. Vychovávajte toľko detí, koľko si môžete dovoliť
32. Buďte aktívni v bielej komunite, ako len môžete
33. Píšte texty a poéziu
34. Spravte internetové rádio
35. Nájdite stojan s novinami zdarma, vyhoďte odtial odpad a nahraďte to pro-bielym materiálom.
36. Dobrú literatúru nakupujte vo veľkom a za zvýhodnené ceny
37. Volajte na univerzity a stredné školy a opýtajte sa, či môžete triede porozprávať o našich názoroch
38. Založte alebo sponzorujte centrá dennej starostlivosti pre mladé biele rodiny
39. Nájdite kníhkupectvá, kde sú ochotní predávať našu literatúru
40. Investujte do WP nahrávacej spoločnosti
41. Podporujte našich umelcov
42. Podporte dobré biele spoločnosti
43. Choďte na univerzitu a distribujte literatúru
44. Bojujte so skrytými nepriateľmi v našom hnutí všetkými spôsobmi
45. Venujte jeden deň v mesiaci ako „Deň aktivistov“. Použite peniaze zarobené v ten deň na nejaký projekt
46. Prihlasujte lavičiarov na rôznu reklamnú korešpondenciu
47. Premiestnite rasovo uvedomelé rodiny do rovnakých miest, aby sa vyformovali komunity
48. Tlačte nálepky
49. Posielajte naše časopisy a CD nosiče, rádiám, atď
50. Navrhnite a tlačte nové pro biele plagáty
51. Poskytnite čas, priestor, alebo energiu pre kapelu
52. Regrutujte väzeňských strážcov, policajtov, školských učiteľov a vojakov
53. Buďte dobrovoľníkov v miestnej civilnej ochrane
54. Pridajte sa k dobrej pro bielej organizácii
55. Sledujte, kto vás sleduje
56. Skinheads, udržujte si profesionálny vzhľad, vždy a všade
57. Buďte v kontakte s aktivistami po celom svete
58. Poskytnite pro biele videá na káblový prístup
59. Postavte stánok s materiálmi na každom podujatí, kde je vám to umožnené
60. Založte pro bielu športovú ligu
61. Zhromažďujte štatistiky a fakty, ktore sa týkajú hnutia
62. Podajte do miestnych novín inzerát na literatúru, organizácie, CD, a iné
63. Pre prípad si nájdite alternatívny spôsob činnosti
64. Navštevujte večerné školy, ktoré by vás mohli zaujímať
65. Naučte sa európske ľudové príbehy, mýty, legendy
66. Organizujte európske folkové festivaly
67. Protestujte proti hollywoodskym nazi protestom. Dávajte pozor, aby ste povedali, že ste národný socialista
68. Choďte si vypočuť anti biele prejavy, koncerty, atď a zapamatajte si organizátorov a účastníkov
69. Vezmite svoje deti do múzea s umením
70. Vyvíjajte nové idey pre náš boj
71. Navrhnite Sadu pre začiatočníkov v hnutí, za čo najnižšiu cenu
72. Sledujte metalovú, oi, gothic a hardcorové scény, hľadajte možných sympatizantov
73. Tlačte pro biele vlajky
74. Vzdajte sa návyku nesprávneho míňania peňazí. Použite tieto peniaze pre našu vec
75. Snažte sa získať miesto na miestnych úradoch
76. Vyrábajte pro biele tričká
77. Objavujte štúdie holokaustu, nájdite zákony a povedzte o tom
78. Pozvite ľavičiara na obed, sadnite si oproti nemu a diskutujte s ním, prečo verí tomu, čomu verí
79. Posielajte zdarma kópie inteligentných publikácií učiteľom
80. Vypnite TV a choďte sa venovať svojím deťom
81. Dávajte pro biele lekcie tým, čo načúvajú
82. Sponzorujte „American Dissident Voices“ na lokálnom rádiu.
83. Prechádzate okolo? Nechávajte literatúru s „tringeltom“ v reštauráciách
84. Rozbíjajte punkové koncerty, raverov, ... a robte bordel
85. Navrhnite alebo sponzorujte nové pro-biele plagáty
86. AMTV – Design, sponzorujte alebo vytvárajte árijské hudobné videá
87. Buďte nezávislý od modernej americkej kultúry čo najviac
88. Učte svoje deti ako myslieť, namiesto načo myslieť

nedeľa, novembra 04, 2007